Prečo Zero Waste

Viac ako dvanásť miliónov ton. To je množstvo odpadov, ktoré vyprodukovalo Slovensko v roku 2019. Z toho 2.3 miliónov ton bol komunálny odpad, čo predstavuje 421 kg na obyvateľa za rok. A toto číslo bohužiaľ každý rok narastá.

Vývoj množstva komunálneho odpadu na obyvateľa:

Z tohoto obrovského množstva triedime a recyklujeme iba 39%, čím sa zaraďujeme na posledné priečky v rámci EÚ. Až 52% komunálneho odpadu končí na skládke a spôsobuje znečistenie pôdy, povrchových i podzemných vôd a vzduchu. A to sú zhodou okolností tri základné zložky, ktoré potrebujeme k životu.

Čo by sme my, ako bežní ľudia, mohli urobiť, aby sa tieto čísla zmenili?

Prvé, čo človeku asi napadne je začať viac a poctivejšie triediť odpad. Áno, tu je isto dobré začať, ale zároveň je tu veľmi zlé skončiť. Recyklácia síce odkloní odpad zo skládky a šetrí zdroje na výrobu nových vecí, ale zároveň je energeticky veľmi náročná a má dopad na životné prostredie. Kým papier a sklo sa recyklujú v pravom slova zmysle a teda naozaj z nich vzniká opäť papier a sklo, s plastom to už bohužiaľ nie je také ružové. Plast sa podrví na vločky a v lepšom prípade sa znovu použije ako prímes pri výrobe lavičky či plastovej šmyklavky. No tu už je skombinovaný s iným materiálom a preto ho už nebude možné opäť recyklovať. Čiže ďalší krok je skládka 😦

Mne z toho teda vychádza, že jediným udržateľným spôsobom je redukcia odpadu. Jednoducho zabránenie jeho vzniku. Ak nevznikne, tak ho netreba recyklovať, spalovať či večne skladovať na skládke.

Čo teda vieme urobiť už dnes, aby sme svojou troškou prispeli k redukcii odpadu?

Tá “Nula” v pojme Zero Waste môže znieť desivo a nereálne. Ale netreba sa toho báť, ono to vôbec nie je také ťažké. Stačí si osvojiť päť základných pravidiel Zero Waste životného štýlu (a to presne v poradí ako sú na obrázku):

#1 Refuse: Odmietni čo nepotrebuješ.
Najúčinnejší spôsob ako zamedziť vzniku odpadu je začať odmietať. Začnite používať slovíčko “NIE”. Odmietnite reklamné predmety, letáky do schránky, igelitku v obchode…
.
#2 Reduce: Zredukuj čo skutočne potrebuješ.
Aplikujme do našich životov dobrovoľnú skromnosť. Zamyslime sa pred každým nákupom, či danú vec naozaj potrebujeme (napríklad piate rifle, či nový mobil). Nemáme možnosť si to niekde požičať (napríklad vŕtačku alebo stan)? Nezabúdajme, že náš dnešný nákup je náš zajtrajší odpad.
.
#3 Reuse: Znovu použi a oprav.
Nie všetko čo sa pokazí, musí hneď letieť do koša. Skúsme veci radšej opraviť a používať ďalej. Výroba každej novej veci si vyžaduje množstvo energie, vody a neobnoviteľných zdrojov našej planéty. Neplytvajme nimi. Kupujme veci, ktoré sú dizajnované tak, aby vydržali a v prípade potreby sú ľahko opraviteľné. Ak máme možnosť, nakupujme second hand (a nielen oblečenie).
No a samozrejme úplne vyraďme jednorazové veci z našich životov. Na všetko jednorazové totiž existuje trvácna alternatíva. Látkové nákupné tašky, bavlnené vreckovky, sklenené kelímky na kávu…
.
#4 Recycle: Zrecykluj čoho sa nemôžeš zrieknuť, zredukovať to či znovu použiť.
Naučme sa správne triediť náš odpad. Ale nezabúdajme, že recyklácia je finančne a energeticky náročný proces s dopadom na životné prostredie. Navyše nie všetky materiály dokážeme zrecyklovať a vyrobiť z nich znova niečo užitočné. Preto je najdôležitejšie predchádzať vzniku odpadu. Recyklácia by mala prísť na radu až ako štvrtá –  až keď sme danú vec nemohli odmietnuť, zredukovať či znovu použiť.
.
#5 Rot: Skompostuj zvyšok.
Až 40% odpadu bežnej domácnosti tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Tento sa dá skompostovať a vzniknuté hnojivo môžete využiť v záhradke či na balkóne. Kompostovať sa dá aj v bytovke na sídlisku. Na výber je niekoľko možností: založte si komunitné kompostovisko, kúpte si vermikompostér alebo elektrický kompostér.
.
Samozrejme nula nikdy nie je skutočná nula, ale dá sa k nej dostať veľmi blízko. Bea Johnson, autorka knihy Zero Waste Home, naplní za rok komunálnym odpadom iba jeden zaváraninový pohár spolu so svojou 4-člennou rodinou. Možno sa až tak ďaleko nedostaneme, ale každý krôčik správnym smerom je dôležitý!

Na svojom blogu sa budem postupne venovať všetkým oblastiam Zero Waste života a ukážem vám, ako to robím ja. Samozrejme moja cesta nie je tou jedinou správnou a každému z nás vyhovuje niečo iné. Dúfam však, že tu objavíte trochu inšpirácie 🙂

Zdroj štatistík: Eurostat 2021

.

.

31 thoughts on “Prečo Zero Waste

  1. Podľa všetkého, celé “Zero waste” je v celom svete viac- menej len humbug! Lebo nedovolia ani len diskutovať o opatreniach, ktoré by prijalo 90% ľudí. Napríklad, keby bola celá verejná osobná doprava zdarma pre všetkých a dane za používanie osobných áut zvýšené, radikálne by sa znížila potreba energie a množstvo výfukových plynov. 8 najväčších kontajnerových lodí na svete vyprodukuje viac exhalátov než všetky osobné aj nákladné autá sveta dohromady! Aj na to sú dve principiálne riešenia, o ktorých sa však NESMIE písať (Prinajmenej Zero Waste o nich nepíše NIKDE NA SVETE): 1. Vyrábať veci, už predtým, kým pochopíme, že ich v takej miere ani nepotrebujeme na mieste blízkom spotrebiteľom. Je mýtom, že Čína sa rozpína ako exportér hlavne vďaka lacnej pracovnej sile. Výrobky predáva lacnejšie hlavne preto, že im stačí zlomok zisku, aký majú vyspelejšie krajiny. Na množstve sortimentu netvorí už cena práce ani 10% celkovej ceny. Vyrábať oveľa lacnejšie než dnes – a blízko spotreby by bolo možné, keby všetky patenty a know – how patrili celému ľudstvu! 2. Tovar, ktorý by sa predsa len musel dovážať na veľké vzdialenosti, napr. suroviny by sa mohol prevážať plachetnicami (!) Plachetnice nevyžadujú prakticky žiadnu energiu okrem vetra a slnka. Na prvý pohľad sa zdá neprekonateľnou prekážkou ich pomalosť. Ale pre suroviny, ako aj pre drvivú väčšinu tovarov nie je predĺženie času prepravy problém. Mohol by byť problém v mzdách námorníkom. Ale dnes by už nebol žiadny problém riadiť plachetnice na diaľku!

    1. V podstatě pod každé Vaše slovo se podepíši. Jen je třeba ještě mít na paměti, že v Číně to není jen o těch ziscích, ale i o tom, že si nelámou hlavu s ochranou duševního vlastnictví, že si nelámou hlavu s ekologií (řada výrobků je například pochromována na cestě lodí z Číny, přičemž veškerý jed vypouští rovnou za sebou do oceánu, že dovozní cla na zboží z Číny prakticky neexistují, kdežto opačným směrem ano, že Čína podmiňuje působení zahraničních společností na svém území jejich většinovým vlastnictvím (čínským), atd. Ona ta ziskovost by u původců nápadu měla být větší, aby se zaplatil i ten výzkum, zatímco druhá strana to pak beztrestně kopíruje. Změna musí začít u nás, u spotřebitelů. Dejme přednost produkci z našich zemí, nezáviďme zisky domácím a motivujme je, aby utrácely zisky doma…je to celé jen o nás. Děkuji mnoha slovenským firmám, že myslí ekologicky (nikoli ekoteroristicky) a nákupem recyklátů podporují materiálovou recyklaci a tím i šetření primárních zdrojů, Děkuji Continentalu Zvolen, Duslu v Šaľe a dalším. Přeji našim sousedům na Slovensku úspěšný a rychlý přechod k cirkulární ekonomice a posilování jejich překrásné země.

  2. Pozor na kadejaké marketingové ťahy. Elektrický kompostér??? To naozaj? Každý premýšľajúci človek vie, že elektrický v žiadnom prípade nie je ekologický. Až na výnimočné príady, kedy je elektrická energia vyrábaná ekologickou cestou.

    1. Dobry den, ja samozrejme suhlasim. Elektricky komposter nie je riesenie do beznej domacnosti, ale skor do restauracie ci jedalne. Tieto zariadenia maju zakonnu povinost svoj bioodpad kompostovat v certifikovanom elektrickom komposteri alebo si za velke peniaze zaplatit odvoz tohoto odpadu certifikovanou firmou. Ziadnu inu moznost pre nich zakon nepripusta.

      1. Zero Waste Slovakia, súhlasíte so zákonom, ktorý nepovoľuje napr. ani školám kompostovať odpad zo školských jedální na školskom pozemku/ zeleninovej záhrade? Školy môžu kompostovať len odpad, zozbieraný v triedach a v iných priestoroch školy, nie však zo školskej jedálne. Teda ani napr. šupy zo zemiakov, listy zo zeleniny.

        1. Ano, zakon na Slovensku stanovuje vsetkym stravovacim zariadeniam povinnosti ohladne nakladania s bioodpadom. Z hygienickych dovodov musi tento odpad prejst spracovanim pri vysokych teplotach (hlavne kvoli mliecnym a masovym vyrobkom) a preto nie je povolene ho kompostovat “na zahrade”. Zakon neriesi moznost rozdelit odpad na cisto zeleninovy a ostatny. A to je naozaj skoda. No zakony sa menia a ja dufam, ze sa casom zmeni aj tento. Popularita kompostovania medzi ludmi rastie (aj v mestach) a aj mnohe obce zavadzaju opatrenia na spravne nakladanie s bioodpadom. Tak hadam sa coskoro dockame…

          1. Rád by som vedel, ktorý zákon a v ktorom ustanovení prikazuje zohrievať kuchynský odpad na vysoké teploty. O aké teploty sa jedná? Vysokou aktivitou mikroorganizmov sa kompost v prvej, tzv. termofilnej (horúcej) fáze zahreje na teplotu cez 50 °C aj v záhradnom kompostéri. Na teplotu nad 70 °C zohrievajú zohrievajú eletrické kompostéry aj v tých školských jedálňach. Ide však o čo najrýchlejšie spracovanie odpadu – do 24 hodín. Nikde som sa nedočítal o zohrievaní odpadu na vyššie teploty. Keby malo ísť o hygienické dôvody, predsa teplotou 100 °C, už tieto potraviny prešli pri varení a oveľa vyššou teplotou pri pečení. Načo ich potom z “hygienických dôvodov” zohrievať aj po vychladnutí?

            Nevychádza mi z toho nič iné, než, že sa tu ktosi:

            1. pokúša o veľký biznis. Napríklad taký Elektrický kompostér GG02 pre jednu školskú jedáleň stojí 1 380 €! Potom školské jedálne somrujú o finančné príspevky. A keď aj dostanú, čím viac to ich sponzorov stojí, tým viac sa to snažia, až po Ministerstvo životného prostredia vykazovať ako nevyhnutné náklady na ochranu životného prostredia.

            2. Pokusy o rozmach elektrických kompostérov majú aj druhú stránku. Väčšine školských jedální a reštaurácií sa príspevky na elektrické kompostéry takto získať nepodarí alebo sa o to ani nepokúsia. Odpad kuchýň takto ZBYTOČNE končí ako zmesový komunálny odpad a môže výrazne zhoršovať kvalitu ovzdušia v užšom aj vo vzdialenejšom okolí skládky /Viď napr.: http://www.facebook.com/groups/171209279967136

          2. Ďakujem za rozsiahlu reakciu 🙂 Odporúčam naštudovať si hlavne zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorý v § 83 jasne zakazuje prevádzkovateľovi kuchyne “uložiť biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad do nádob určených obcou na zber komunálneho odpadu”. Takže takýto odpad v žiadnom prípade nesmie skončiť na skládke či v spaľovni spolu s klasickým zmesovým komunálnym odpadom. Ďalej si treba uvedomiť, že kuchynský odpad môže obsahovať aj živočíšne produkty, preto musí byť zabezpečená manipulácia a odstraňovanie podľa nariadenia EP a Rady č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a nariadenie komisie č. 142/2011. Podľa čl. 10 písm. p) nariadenia EP a Rady č. 1069/2009 je kuchynský odpad zo zariadení spoločného stravovania zaradený do 3. kategórie a podľa čl. 14 písm. k) nariadenia sa spracuje nasledovne: tlakovou sterilizáciou, kompostovaním alebo transformáciou na bioplyn alebo spracovateľskými metódami uvedenými v čl.15 ods. 1, prvý pododsek písm. b) nariadenia EP a Rady č. 1069/2009. Kompostovanie je možné len za určitých podmienok stanovených v prílohe V, kapitola III, oddiel 1 nariadenia komisie č. 142/2011, (veľkosť častíc max. 12 mm, min. teplota v jednotke 70° C, min. čas v jednotke bez prerušenia 60 minút). … Ak by ste mali záujemo ďalšie podrobnosti, tak odporúčam krátke zhrnutie na tejto linke: tejto linke alebo priamo študovanie horeuvedených zákonov a nariadení.

  3. Dobrý deń.
    Velmi ma zaujala Vaša stránka aj životný štýl.
    Nenechajte sa odradiť neprajníkmi a jedovatými slinami čo ľudia dokážu prsknúť.
    Je skvelé čo a ako to robíte.

  4. Moj manzel bol na Vasej prednaske v Piestanoch vo firme ON Semiconductors. Porovnsvali sme Vase a nase Zero waste strategie, pretoze sa sami snazime takto zit, ale vela veci sa nam nedarilo dotiahnut. Tato prednaska nas nakopla aby sme pokracovali v usili a mali silu “byt ini”. Stoji to za to.

    Dovolila som si link na Vasu stranku preposlat ludom, ktori maju podobne zmyslanie.

    Lucia

  5. Pri tejto problematike som sa vrátila do detstva /mám 60 rokov/ a zistila som, že vlastne moji rodičia žili “zero waste”. Kupovalo sa výlučne iba to, čo bolo potrebné, na zbytočnosti neboli peniaze. Na všetko existovali opravovne a mama štopkala, plátala, prerábala “zo starého nové”. Odpad sme skoro neprodukovali žiadny. Hoci sme bývali v bytovke v kuchyni sme mali sporák na pevné palivo a tam sa likvidoval papier. Zbytky jedla sa dávali do osobitnej tašky a nosili sa na záhradku. Plasty neexistovali, mlieko sa kupovalo do kandličky, sklenené fľaše boli vratné. Šatstvo, ktoré sa už nedalo využiť sa strihalo na koberce. No a v špajzy visela nákupná taška, prípadne sieťovka, ktorá sa háčkovala z farebných vechtíkov na riad /nových/. Popol sa vynášal do popolníc, ktoré boli pri bytovke… Ešte si spomínam aj na chemikálie, tie existovali. Doma sme mali Jar, nejaký prach na pranie, zubnú pastu, brezový šampón, mydlo a ešte niečo na umývanie umývadla, vane a WC – to si nepamätám ako sa volalo. A ešte Diava na nábytok… Ešte ma napadlo, že mama chodila na kozmetiku a tam jej vždy dali do krásneho téglika robený krém. Téglik dodnes zdobí moju kúpelňu. Dalo by sa ešte spomínať na zero waste časy, ale stačilo…

  6. Ľudia len sa nezbláznite z toho! Poznáte skutočné čísla, koľko znečistenia produkujete svojim životom, tzv. netriedením a koľko znečisťujú medzinárodné konglomeráty, priemysel, ťažba, doprava…?
    Keby ste nekupovali, koľko ľudí by bolo bez práce, možno aj práve vy…
    Videli ste aspoň v TV skutočný život takmer 2 miliárd ľudí, ktorí žijú v totálnej chudobe a takéto “problémy” ich absolútne netrápia, lebo ony musia vyžiť z 1 Eura na mesiac, nachovať svoje deti, takže idú do pralesa a ulovia šimpanza, predajú jeho lebku na miestnom trhu za 1 Euro bohatému amíckemu turistovi…alebo zastrelia slona, predajú kly, klčujú pralesy, aby mohli chovať nejaký dobytok, pol dňa idú za vodou…trpia občianskymi a kmeňovými vojnami, ktoré vznikli v dôsledu kolonizácie západnou civilizáciou, ktorá im vyrabovala ich nerastné bohatstvo a zničila prírodu!!!
    Jeden známy USA aktivista pol roka žije na severnom póle, kde nemá takmer nič, ekologická stanica…priletí domov a na letisku ho čaká obrovská americká kára Dodge , do ktorej sa zmestí 10 ľudí so spotrebou 15 l/100 km …a on s úsmevom na kameru povie, že vie, že by práve on nemal mať takéto auto, ale to patrí k jeho štandardu v USA a nevzdá sa ho !!!
    Jasné, každý môže troškou prispieť, ale to by sa musel otočiť kolobeh dejín, aby sme sa dostali do stredoveku…a mali akože zdravé životné prostredie.

    1. Ján – máte veľa informácií, to oceňujem, ale podstatné je uvedomiť si, že každý z nás je dôležitý a treba začať od seba. Nie je potrebné zdôvodňovať prečo nie, potrebné je uvedomiť si, prečo áno. Pokiaľ neprijmete takúto filozofiu života, vždy budete mať argumenty proti, tie sa vždy nájdu. Čo v našom živote chýba, je skromnosť a pokora. Skúsme žiť ináč a nevyhovárať sa na iných, ktorí to nerobia. Zero Waste je skvelý odrazový mostík. Ďakujem Petre.

    2. Ján nedá mi na tento dríst nezareagovať, ty si ale že absolútne mimo… Každý nech začne u seba doma. Kto chce zlepšiť svet, musí zlepšiť seba! A ti chudáci ktorí “musia” zastreliť slona alebo šimpanza…. tak to sú obyčajní barbari, ktorí pre záchranu seba obetujú bezbranných! Občianske vojny majú aj a
      tak, kmene sa medzi sebou bijú a vraždia odkedy je ľudstvo ľudstvom. Vykradnutie prírodného bohatstva západnými civilizáciami sa týka väčšinou nerastnýxh surovín, ktoré primitívny kmen aj tak nevie spracovať, takže mu nechýba. Zničenie prírody kvôli tomu – to áno, to je jediná rozumná vec, čo si napísal- to naozaj prispieva k ešte väčšej chudobe tamtých ľudí. A tým pádom k hladu a s tým spojeným nepokojom prispieva. No a práve prehnaná spotreba všetkého dáva dôvod rabovať nerastné suroviny a ničiť prírodu ďalej. PRÁVE PRETO je tak dôležité znížiť svoj negatívny dopad na prírodu a nie len produkovať menej odpadu, ale celkovo znížiť svoju spotrebu čohokoľvek!!!

    3. Ján, napísal si 7. mája 2018 o. i.:

      “Keby ste nekupovali, koľko ľudí by bolo bez práce, možno aj práve vy…”

      Plne súhlasím! Poviem to aj takto: Keby 90% ľudí prijalo úplne vážne ZW štýl, nastala by približne 90%! Bola by to kríza z nadvýroby, o akej sa ani žiadnemu prognostikovi nikdy ani neprisnilo. 90% nezamestnanosť pri dnešnej zákonnej 42,5 hodinovej týždennej pracovnej dobe by som však za žiadnu tragédiu nepovažoval. Nezmyselná miera konzumu a týranie seba a svojej rodinou takmer zbytočnou prácou sú totiž spojené nádoby. Bertrand Russell, fyzik, matematik, politický ekonóm, filozof a spisovateľ (nositeľ Nobelovej ceny za literatúru) napísal ešte v čase dosiaľ najväčšej hospodárskej krízy, že:

      “ĽUĎOM BY STAČILO PRACOVAŤ BEZ VÁŽNEJŠEJ ÚJMY NA ŽIVOTNEJ ÚROVNI AJ 2 HODINY DENNE!”

      Koľko to môže byť dnes? Pol hodinu, 10 minút týždenne?

      Mnohých ľudí práca baví. Napríklad tých aj v najmenších riadiacich funkciách. Baví ich organizovať, poučovať, trestať, ale aj intrigovať proti konkurencii, ale aj proti vlastným zamestnancom. Budú si musieť nájsť nejakú inú formu sebarealizácie. Ale možnosti užitočne sa sebarealizovať v alternatívnej dobe, ktorá je na dosah, stačí chcieť, majú všetci. Aj tí bez ukončeného základného vzdelania!

  7. Super stranka. Velky obdiv autorke aj vsetkym, ktori ju sleduju a snazia sa vo svojom zivote o nejaku zmenu. Kiez by takych ludi bolo viac.

  8. Super stránka, už sa teším na články. Teraz som sa dostala k minimalizmu a myslím, že to ide jedno s druhým ruka v ruke. 🙂

  9. Zdravím Vás.
    Zaujal ma článok v novom časopise TÉMA. Super! V dnešnom megalomanskom a konzumnom svete je tému odpadov veľmi potrebné vysvetľovať ľuďom neustále!!
    Žiaľ v mojom okolí to väčšine susedov akosi nedochádza a majú problém vôbec aspoň roztriediť odpad.

  10. Ahoj, blížia sa Dušičky a s nimi aj kopec odpadu. Ako riešite tento sviatok zero waste? Ja osobne chcem kúpiť vence v Lidli z prírodných materiálov. Ale ako riešiť kahance a sviečky?

    1. Ahoj Erika ja osobne len začínam no tie vence by som nekupovala skor urobila, handmade-ozdoby tiez ozes kludne zo zvysku co mas doma napr z alobalu,susene ovocie je velmi pekne 🙂 atd . Kahance stare flasky co nepotrebujes (?),Pozzri ci doma nemas neake zvysne kusky zo sviecok a urob si vlastne !! 🙂 Odporucam Pinterest appku tak su skvele napady pre sikovne rucky
      …Mary

  11. Ahoj

    som matka 3 detí a mám takú skúsenosť

    som prirodzene (aj vždy som bola, lebo z takého gazdovského prostredia pochádzam) waste minimising , ale ak mám rodinu, varím pravidelne, nedá sa skončiť s takým minimálnym odpadom.

    Už aj teraz fungujem ja sama ako činiteľ na minimalizovanie odpadu – teda dojedám zvyšky a cítim, že to nie je dobré. Ako keby som sa v rámci tej rodiny ocenila nižšie ako iných a všetci si na to zvykli.

    Voľakedy sme mali prasatá, psa – to sa dalo takto spotrebovať / minimalizovať, ale teraz momentálne nemáme ani psa a musím povedať, že mi občas chýba také “obecné prasa” ktorému by som nosila zvyšky.

Napísať odpoveď pre Madziu Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *