Redukujeme odpad: 10 ďalších krokov pre pokročilých

Zvládli ste už prvých 10 krokov z predchádzajúceho článku? Aj keď ste ešte len na pol ceste, nič vám nebráni inšpirovať sa ďalšími krokmi. K zero waste nevedie len jedna cesta a každý si musí nájsť tú svoju. Dôležité je vykročiť a nespúšťať z očí svoj cieľ.

  1. Kompost:

Kompostovateľný bio odpad tvorí na Slovensku v priemere 40%-50% komunálneho odpadu. Človek by si myslel, že to je v pohode, veď bio odpad sa predsa rozloží raz-dva. Nie však na skládke. Zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu totiž dochádza k vzniku anaeróbneho prostredia, ktoré spôsobuje, že pri rozklade bio odpadu vzniká metán. Metán prispieva k skleníkovému efektu približne 21-násobne viac ako toľko diskutovaný oxid uhličitý, ktorý vzniká pri klasickom (aeróbnom) rozklade. EÚ si uvedomuje pálčivosť tohoto problému a preto aj obce na Slovensku majú od roku 2017 povinnosť separovať bioodpad. Ak to vo vašej obci zatiaľ nefunguje, môžete si založiť vlastný kompost na záhradke alebo dokonca aj na sídlisku pri paneláku – tak to zatiaľ robím ja 🙂  Info o existujúcich kompostéroch vo vašom okolí získate napr. od združenia Priatelia Zeme. Ďalšou možnosťou je domáci vermikompostér, ktorý môžete mať kľudne aj v byte, keďže vôbec nesmrdí. Existujú už aj dizajnové kúsky českej výroby, ktoré vyzerajú naozaj štýlovo a získali prestížne ocenenia v medzinárodných súťažiach. Výsledok vášho úsilia potom poslúži ako kvalitné hnojivo pre vaše bylinky, kvety či paradajky na balkóne a tým sa uzavrie prírodný cyklus.

  1. Sáčky na smeti:

Keď začnete kompostovať tak zrazu zistíte, že vášho komunálneho odpadu je výrazne menej a hlavne je suchý a nesmrdí. Takže kľudne môžete úplne vynechať sáčok sa smeti.

  1. Perióda bez odpadu:

Na výrobu vložiek a tampónov sa používa nielen papier, buničina a bavlna, ale tiež umelá hmota a chemické látky v podobe parfémov, gelujícich látok a bielidiel. A zabalené sú samozrejme v plastovom obale, najlepšie dvojitom. V priemere použije každá žena 216 vložiek ročně, ktoré končia v komunálnom odpade. Aj tu však existujú rôzne alternatívy ako napr. menštruačný kalíšok, látkové vložky či tampóny z morskej huby. Okrem toho, že neprodukujú zbytočný odpad, sú aj ekonomické a šetrné k prírode i ženskému telu.

  1. Holenie bez odpadu:

Jednorázovým ružovým žiletkám už odzvonilo! Klasická vintage žiletka je o veľa krajšia a elegantnejšia. Holí dokonale a vydrží na celý život. Ešte nahradiť penu na holenie prírodným mydlom bez obalu a ste úplne zero waste.

  1. Tetrapaky:

Tetrapaky sú síce na Slovensku recyklovateľné, ale tento proces je veľmi komplikovaný a energeticky náročný, keďže tetrapak je zložený z troch vrstiev z rôznych materiálov. V tetrapaku najčastejšie nakupujeme džúsy a mlieko. Čo teda s tým? Džúsy môžeme nahradiť vodou z vodovodu s ovocím či bylinkami, domácim sirupom alebo sypaným čajom. Mlieko skúsme radšej kupovať v sklenenej fľaši, najlepšie vratnej (od farmárov alebo v mliečnych automatoch).

  1. Potravinárska fólia:

Tu ide čisto o zvyk. Zvyšky potravín sa predsa dajú skladovať aj bez týchto pomocníkov. Stačí vám vhodná nádoba, zaváraninový pohár, hrniec s pokrievkou, misa prikrytá tanierom, obedár… fantázii sa medze nekladú.

  1. Sáčky na ľad:

Môžete použiť nerezové alebo silikónové misky na ľad, ktoré sa dajú aj zatvoriť aby ľad v mrazničke nenapáchol.

  1. Zdieľanie vecí:

V priemere človek používa príklepovú vŕtačku 13 minút ročne. Tak prečo ju skoro všetci máme doma? Nehovoriac o ďalších veciach, ktoré len zaberajú vzácny priestor v našich domácnostiach. Našťastie sa aj na Slovensku už rozbieha komunitné požičiavanie. V Bratislave funguje Knižnica vecí pri Goetheho inštitúte, komunitná požičovňa v Bystre ako aj rôzne komunitné dieľne. Požičať si môžete dokonca aj lego od Legorent.

  1. Opravy:

Nevyhadzujme automaticky všetko, čo sa nám pokazí alebo tričko, na ktorom sa nám urobila dierka. Veľa vecí si zvládneme doma opraviť aj sami (s troškou odvahy) a so zložitejšími nám môže pomôcť odborník. Zavolajme do autorizovaného servisu alebo kľudne aj výrobcovi a zistime, čo sa dá robiť skôr než niečo vyhodíme. Niekedy pomôže aj internet s podrobným video-návodom na opravu. A keď už naozaj niet inej cesty, tak sa danej veci zbavme zodpovedne. Napr. malé elektrické spotrebiče sa dajú bezplatne odovzdať vo väčšine obchodov s elektronikou alebo v zbernom dvore.

  1. Zbytočné jazdy autom:

Skúste sa niekedy ráno o 8:00 postaviť na Zochovu v Bratislave a sledujte okoloidúce autá. 80% vodičov sedí v aute bez spolujazdca. Väčšina z nich nebýva mimo dosahu mestskej dopravy a ani nevezie veľkorozmerný náklad. Aký to má teda zmysel? Baví ich v špičke nadávať na všetkých a v centre hľadať parkovacie miesto? Z môjho pohľadu ten (diskutabilný) pocit pohodlia nevyváži zanechanú ekologickú stopu a preto radšej cestujem mestskou dopravou, bicyklom či peši.

A aké ďalšie body ste zaviedli do svojho života na ceste k zero waste vy? 

.

 


4 thoughts on “Redukujeme odpad: 10 ďalších krokov pre pokročilých

    1. To závisí od mesta, v ktorom žijete. Planžeta do klasickej žiletky je čistý kov, takže to treba triediť spolu s ostatnými kovmi. Vo väčšine miest je špeciálny červený kontajner na kovy. V Bratislave sa kovy hádžu do zmesového odpadu (čierne či šedé nádoby) a následne sa v spaľovni vyseparujú pomocou obrovských magnetov.

Napísať odpoveď pre Žvejkal Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *