Vieme správne triediť odpad?

Veľa ľudí už pochopilo, že hádzať všetko do čierneho kontajnera a vyviezť to na skládku nie je najlepšie riešenie. Recyklovanie je dnes “in” a preto má väčšina z nás doma pekné farebné nádoby na separovanie odpadu. Niekto separuje len sklo, noviny a PET fľaše a niekto rozoberie aj obálku z výplatnej pásky, aby plastové okienko zrecykloval osobitne. Štatistiky však hovoria jasne. Slováci triedia málo. Ak by sme vysypali na zem priemernú nádobu na komunálny odpad a ručne všetko dotriedili, tak by na skládku poputovali iba 4%. Všetko ostatné by ešte mohlo byť nejakým spôsobom zhodnotené a zrecyklované.
 
Zdroj: www.incien.sk
 
Opätovným využívaním odpadov ako druhotnej suroviny sa šetria primárne prírodné zdroje, znižuje sa znečisťovanie ovzdušia a vôd pri ich spracovaní a tiež spotreba energie potrebnej na ich získavanie a spracovanie. A samozrejme znižujeme aj množstvo odpadu ukladaného na skládku.
Recykláciou 100 ton papiera sa ušetrí 1 hektár 100-ročného lesa a recykláciou 1 kg železného šrotu sa ušetria 4 kg rudy. To už stojí za námahu. Taktiež oproti výrobe z primárnych zdrojov sa vďaka recyklácii šetrí aj veľké množstvo energie. Pri skle je to 25%, pri papieri 70%, pri kovoch 74%, pri hliníku 95% a pri plastoch až neuveriteľných 97%.

Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2020 zvýši mieru recyklácie zo súčasných 29% na 50%. K tomu sa však musíme všetci spojiť a začať v našich domácnostiach. A ako na to?

Základom je riadiť sa tzv. recyklačnými symbolmi, ktoré sú uvedené na väčšine výrobkov a obalov. Označenie materiálu môže byť zobrazené ako číslica v trojuholníku šípok, ako skratka pod trojuholníkom šípok, alebo kombináciou oboch spôsobov:

 
Obce a mestá na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť separovaný zber skla, papiera, plastov, kovov a bioodpadu. Presný spôsob sa však môže jemne líšiť a preto sa pri vhadzovaní odpadu do jednotlivých kontajnerov treba riadiť všeobecne záväznými nariadeniami danej obce. Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp rozdelenia zberných nádob podľa farieb:
ZELENÁ – Sklo
MODRÁ – Papier, kartón
ŽLTÁ – Plasty (často sa do týchto kontajnerov zbierajú aj kovy a nápojové kartóny, napr. v Bratislave)
ČERVENÁ – Kovy (ak sa nezbierajú spoločne s plastom v žltej nádobe)
ORANŽOVÁ – Tetrapaky (nápojové kartóny)
HNEDÁ – Biologicky rozložiteľný odpad

V Bratislave sa pri rozhodovaní medzi žltým, zeleným, modrým a čiernym kontajnerom môžete riadiť nasledujúcou tabuľkou:

.

Ale povedzme si niečo viac o jednotlivých kategóriách pre zjednodušenie každodenného rozhodovania sa 🙂

SKLO
Sklo patrí medzi najstaršie používané materiály a jeho história siaha 3000 rokov do starého Egypta. Vyrába sa tavením z vysoko kremičitého piesku (sklársky piesok), má inertné vlastnosti a jeho výhodou je prakticky neobmedzený počet cyklov recyklácie (ide o dokonalú recykláciu a teda zo starej fľaše sa dá vyrobiť rovnaká nová fľaša). Sklenené črepy vo výrobe skla nahrádzajú ¼ sklárskeho piesku a znižujú potrebné množstvo energie na roztavenie o 25 %.
Na separáciu skla slúžia kontajnery ZELENEJ FARBY.
 
 
.
PAPIER
Papier je veľmi dobre recyklovateľný, ale pri každom recyklačnom cykle sa jeho vlákna skracujú a tak je možné ho recyklovať maximálne osem krát. Jeho recykláciou šetríme lesy a znižujeme množstvo chemických látok vypúšťaných do ovzdušia pri výrobe.
Na separáciu papiera sa používajú kontajnery MODREJ FARBY.
 
 
.
Na výrobkoch z papiera môžete okrem recyklačného symbolu nájsť aj ďaľšie:
 .
PLASTY
Ich separáciou šetríme primárne zdroje – ropu, a tiež energiu na ťažbu. Nevýhodou je, že recyklácia plastov nie je dokonalá. Z recyklovanej PET fľaše už nikdy nebude PET fľaša. Plast sa podrví na vločky alebo spracuje na vlákna a použije sa ako prímes pri výrobe lavičky či fleecovej bundy. No tu už je skombinovaný s iným materiálom a preto ho už nebude možné opäť recyklovať. Čiže ďalší krok je skládka.
Na separáciu plastov sa používajú kontajnery ŽLTEJ FARBY. Po ich odvoze nasleduje ešte manuálne dotriedenie na triediacej linke, kde sa oddeľujú PET fľaše, hliníkové plechovky, tetrapaky a kov.
 
 
.
KOVY
Kovové obaly sa dajú veľmi efektívne recyklovať. Najčastejšie sa môžete stretnúť s hliníkom (ALU) v podobe plechoviek od nápojov a železom (FE) v podobe konzerv.
Na zber tohto druhu odpadu sa používajú buď samostatné kontajnery ČERVENEJ FARBY, alebo sa zbierajú spoločne s plastom v žltých kontajneroch.
 
 

V Bratislave môžete dokonca klasické kovové konzervy a iný drobný kovový odpad hodiť do zmesového odpadu, keďže v spaľovni sa tento materiál následne vytriedi pomocou silných magnetov. Nie však hliníkové nápojové plechovky – tie patria iba do žltého kontajnera na plast. Navyše podľa najnovších informácií už v bratislavskej spaľovni nefunguje termické zhodnotenie tenkostenného hliníka (alobal, hliníkové obaly z čokolády, viečka od jogurtov a podobne), takže tie môžete momentálne zaniesť iba na zberný dvor 🙁

Nápojové kartóny
Tieto obaly sa označujú ako viacvrstvové kombinované materiály – VKM. Na obale ich označuje recyklačná značka C/PAP, kde C znamená, že ide o kombinovaný materiál a za lomítkom sa uvádza materiál s najvyšším podielom. Ich recyklácia je zložitá, keďže sú zložené z viacerých spojených vrstiev (z vonkajšej strany z  papiera, fólie a z vnútornej strany z hliníka). Tieto odpady sa priamo nerecyklujú za účelom získania pôvodnej suroviny, ale materiálovo sa zhodnocujú a vyrába sa z nich napr. stavebný materiál. Najznámejším druhom VKM obalu je TetraPak a PurePak.
Nápojové kartóny sa zvyčajne zbierajú spoločne s plastom do žltých kontajnerov (napr. v Bratislave). Stretnúť sa môžete aj s ich zberom do osobitných oranžových kontajnerov, poprípade so zberom spoločne s papierom v modrom kontajneri.
.
.
Aj napriek týmto vedomostiam však občas čelí aj skúsený “recyklátor” dileme. Pokúsila som sa vám spísať všetky informácie, ktoré som za posledné mesiace pozbierala z rôznych zdrojov (najmä z odpovedí recyklačnej spoločnosti OLO a.s. na moje emaily). Takže ktoré chyby robíme pri triedení najčastejšie?
 
 
 .

Rolky od WC papiera a kuchynských utierok: patria do zmesového odpadu, keďže sú vyrobené z viackrát recyklovaného papiera a už nie je možné ich opäť recyklovať. Ešte lepšou variantou je kompost.

Obal na vajíčka (kartónový): patrí do zmesového odpadu, keďže je vyrobený z viackrát recyklovaného papiera a už nie je možné ho opäť recyklovať. Ak máte možnosť, tak ho radšej skompostujte. Alebo sa inšpirujte na internete a vdýchnite mu nový život.   

Krabica od pizze: patrí do zmesového odpadu alebo do kompostu, keďže ide o silne znečistený papier mastnotou. Môžete prípadne hodiť viečko do kontajneru na papier ak sa pizze nedotýkalo a je čisté.

Zrkadlo: patrí do zmesového odpadu (malé množstvo) alebo na zberný dvor. Nie je to klasické sklo, keďže je zo zadnej strany potiahnuté neoddeliteľnou reflexnou vrstvou.

Termoobal na jedlo: Ak nie je zamastený, tak patrí do žltého kontajneru na plast. V opačnom prípade do zmesového odpadu.

Polystyrén (napr. výstuž z krabice s elektronikou): patrí do žltého kontajneru na plast (malé množstvo) alebo na zberný dvor.

Kelímok na kávu: viečko patrí do žltého kontajneru na plast, samotný kelímok do zmesového odpadu (ide o papier potiahnutý tenkou vrstvou plastu, aby bol vodotesný).

Použitý kuchynský olej: ide o nebezpečný odpad a patrí na zberný dvor. Dá sa odovzdať aj na vybraných čerpačkách Slovnaft alebo napr. na pravidelných sobotných trhoch v Starej Tržnici v Bratislave. Kuchynský olej, ktorý skončí po použití vo výlevke či WC, upcháva potrubie a následne výrazne komplikuje a predražuje čistenie v čističke odpadových vôd. Ak sa takýto olej dostane do prírody, tak má schopnosť znečistiť obrovské množstvo vody (1 liter kuchynského oleja znehodnotí až 1 milión litrov vody).

Použité papierové vreckovky, kuchynské utierky a servítky: sú znečistené a preto patria do zmesového odpadu alebo do kompostu. Nie je možné ich recyklovať.

Baterky (AA, AAA a pod.): zberné nádoby sa nachádzajú v elektroobchodoch a dokonca aj v mnohých supermarketoch.

Batérie a akumulátory: ide o nebezpečný odpad a patrí na zberný dvor.

Elektroodpad: drobné elektrospotrebiče, káble a nabíjačky sa dajú odovzdať v elektroobchodoch. Veľké spotrebiče môžete odovzdať predajcovi pri kúpe nového spotrebiča alebo ho odviezť na zberný dvor.

Toner do tlačiarne: ide o nebezpečný odpad a môžete ho odovzdať na recykláciu napríklad v pobočkách FaxCopy.

Vypálené žiarivky: môžete ich odovzdať v elektroobchodoch, obchodoch so svietidlami alebo na zbernom dvore. Ide o elektroodpad, ktorý obsahuje nebezpečné chemikálie.

Odpady z domácej chémie (farby, rozpúšťadlá, lepidlá): ide o nebezpečný odpad, ktorý patrí na zberný dvor.

Lieky: všetky nespotrebované lieky (aj načaté) treba odniesť do lekárne, kde sa ich zodpovedne zbavia. Ak by sa dostali na skládku, tak hrozí únik nebezpečných zložiek do prostredia. 

Starý mobil: môžete ho odovzdať v elektroobchodoch alebo u hociktorého mobilného operátora.

Drevo, nábytok: môžete ho odovzdať na zbernom dvore alebo počkať na zvoz veľkorozmerného odpadu vo vašom okolí (obce ho majú povinnosť organizovať minimálne dvakrát ročne).

Drobný stavebný odpad: patrí na zberný dvor.

Pneumatiky: patria do pneuservisu alebo na zberný dvor.

Textil, topánky: ak sú ešte nositeľné, môžete ich predať na internete, vymeniť s kamarátkou alebo darovať na charitu / do azylového domu. Ak ste vyčerpali všetky tieto možnosti, tak ich môžete hodiť do špeciálnych kontajnerov na textil (Ekocharita, Humana). Všetko oblečenie musí byť čisté a uložené v igelitových taškách či vreciach. Topánky vždy zviažte šnúrkami do páru. Ak je oblečenie už nenositeľné, môžete sa inšpirovať na internete a skúsiť z neho niečo vyrobiť. Prípadne ho môžete použiť na handry.

Pokladničné bločky: pozor na bločky z termopapiera. Termopapier nie je vhodný na recykláciu, keďže obsahuje plnidlá, ktoré bránia jeho rozkladaniu. Taktiež obsahuje celú radu nebezpečných chemikálií, ako napr. bisfenol A (BPA) a preto sa neodporúča ani jeho kompostovanie. Patrí teda do zmesového odpadu. A ako spoznáte účtenku z termopapiera? Ak ju dáte na tvrdú podložku, tak do nej viete nechtom urobiť viditeľnú čiaru (podľa typu termopapiera z jednej strany, z druhej alebo aj z oboch strán). Ak niekedy čelíte dileme, alebo sa nachádzate v cudzom meste, tak vám s triedením pomôže aj mobilná aplikácia GREENBIN. A neváhajte kontaktovať svoju lokálnu spoločnosť na zber a likvidáciu odpadu (napr. v Bratislave OLO a.s.: zakazka@olo.sk).

.
Nezabúdajme však, že recyklácia nie je odpoveďou na súčasný problém sveta s odpadom. Jedinou odpoveďou môže byť len znižovanie vyprodukovaného odpadu – aj toho recyklovaného.
.
Recyklácii zdar! 🙂
.

 


27 thoughts on “Vieme správne triediť odpad?

  1. Dobrý deň,chcela by som sa spýtať ako treba triediť malé drievka. Napríklad špachtle alebo pokazené drevené štipce kam to hádzať?

    1. Dobrý deň, drobné drevo (neošetrené lakom, moridlom a pod.) je ideálne skompostovať, prípadne spáliť v krbe. Iný typ dreva treba zobrať na zberný dvor alebo v menšom množstve hodiť do zmesového komunálneho odpadu.

  2. Dobrý deň,riešii sa tu jednorazové žiletky,ale kam s klasickými žiletkami?nie je to nebezpečný odpad na hádzanie medzi kovy?

    1. Dobry den, nastastie kovy sa uz nedotrieduju rucne, ale magnetom hned na zaciatku procesu, takze by to nemal byt problem. Ak ale predsalen nechcete hadzat ostru planzetu do kontajnera, tak ju dajte napr. do konzervy a zahnite okraje aby nevypadla.

    1. Vlasy su biologicky material a daju sa kompostovat (v kombinaciami s inymi zlozkami). Ak tuto moznost nemate, tak patria do zmesoveho komunalneho odpadu…

  3. Dobrý deň, vedeli by ste mi poradiť ? Do ktorého kontajneru v BA patria obaly od chipsov (nie priehľadné), čistiacich prostriedkov ako napr.: domestos, clin, savo , pronto, jednorazové žiletky? Ďakujem veľmi pekne za radu.

    1. Dobrý deň, Marek. Obaly z bežných čistiacich prostriedkov patria do žltého kontajnera medzi plasty. Rovnako aj obaly od chipsov (na niektorých aj máte recyklačný symbol PP). Ale úprimne trošku pochybujem, či sú naozaj recyklované, keďže je to dosť zložitý obal… A jednorazové žiletky bohužiaľ patria do zmesového odpadu. Je to kombinovaný materiál (plast, kov a často aj guma), čiže je to nerecyklovateľný výrobok. Ideálne je úplne sa takýmto výrobkom vyhýbať 🙂

  4. DOBRý DEň ! VOLáM SA KATARíNA MOROCHOVIčOVá A PODPORUJEM VáS A DAKUJEM žE SOM SI MOHLA PREFOTIť Váš TEXT A OBRáZOK A VIEM žE STE VELMI MILý PRETO LEBO CHCETE CHRáNIť NAšU PLANéTU A MI SI TO VážIME .

    A ľúBIM VáS !

  5. dobrý deň prosím Vás,ako separujeme obaly z aerosolov-peny na holenie,dezodoranty a podobne,ďakujem za odpoveď,Mária

    1. Kovove obaly z drogerie patria do kontajnera na kovy (ak mate vo vasom meste). V Bratislave ich zbierame spolu s plastami so zltych kontajnerov – nasledne sa este vyberu magnetom na dotriedovacej linke..

  6. Dobry den, skvely detailny clanok. Este som narazila na info ze sa robia akcie ohladne udrzatelnej mody. Da sa tam odovzdat nositelne aj nenositelne oblecenie. Nenositelne sa este moze pouzit napr ako napln do sedaciek. Este som tam nebola, zatial odkladam.

  7. Dobry den, mozno som to v clanku prehliadla, no kam v BA treba triedit pouzite spreje-aerosoly, napr. z laku na vlasy a deodorantov? Zlta nadoba ci cierna? Uz ich nekupujem, no nejake prazdne zostali. Dakujem pekne. 🙂

    1. Ja by som to v Bratislave hodila do žltého kontajnera. Ak sa na dotrieďovacej linke potom rozhodnú, že to nevedia ďalej zrecyklovať, tak to poputuje do spaľovne…

  8. Dobrý deň, napadli mi ešte veci ktoré nie sú spomenuté v článku: rolky od alobalu a potravinárskej fólie. A kartón, ktorý sa dáva do krabice s elektronikou namiesto polystyrénu (vyzerá ako kartón od vajicok). Patria do zmesového odpadu? Viem že tieto veci nie sú v súlade so Zero waste a už ich nekupujeme, ale čo s nimi pokiaľ ich má ešte niekto doma. Ďakujem, a tiež aj za skvelý blog. Jana

    1. Áno, všetky spomenuté odpady bohužiaľ patria do zmesového odpadu alebo na kompost. Prípadne si z nich môžete niečo vyrobiť – na internete nájdete veľa inšpirácie 🙂

  9. Dobrý deň, len pre doplnenie: teraz je možné recyklovať aj použité zubné kefky. Pre bližšie informácie si vyhľadajte na internete projekt Kolokefka.

  10. Dobrý deň, v separovaní jednorázových plienok nie je nejaký posun? Vždy sme sa snažili triediť odpad a informovať sa o možnosťiach znižujúcich tvorbu odpadu, po narodení dcérky sme však nezareagovali pohotovo a látkove plienky k nám dorazili až o dva mesiace. Počas tých dvoch mesiacov používania sme mali obrovský nárast odpadu, rozložitelnosť jednorázovej plienky (pouzivali sme EKO plienky) tu isto nemusím ani spomínať. Snažíme sa aspoň priateľom a známym odporúčať látkové plienky. Len keby boli zvlášť kontainery na použité plienky.

    1. Áno, toto je téma, ktorá trápi mnohé mamičky. Bohužiaľ som ani ja nezachytila žiadny posun k lepšiemu v oblasti separácie a recyklácie plienok na Slovensku 🙁

  11. Je iformacia ohladom triedenia zeleza, hliniku do zltych kontajnerov aktualna v BA? Podla mojich info, tam nepatria:(. Dakujem

    1. Ano, v Bratislave sa do zlteho kontajnera stale zbiera plast, hlinikove plechovky a tetrapaky. A zelezne plechovky sa stale zbieraju do komunalneho odpadu, kedze v spalovni ich magnetom vyseparuju. Pekny den 🙂

  12. Bola som na exkurzii v spaľovni v Bratislave a síce majú stroj na odseparovanie hliníka zo spáleného odpadu, nepoužívajú ho a plánujú ho predať, lebo sa im to neoplatí. Ja teda viečka z jogurtov, obaly z čokolád a pod. zbieram a otec ich potom odvezie do zberne surovín.

    1. Mila Tatiana, dakujem za informaciu. Mne este v marci pisomne potvrdili z OLO, ze tenkostenny hlinik termicky zhodnocuju v spalovni. Radsej to teda opravim v clanku, aby to nikoho nezmiatlo.

    2. Dobry den Tatiana, viete mi prosim povedat v ktorej zberni surovin v BA beru alobal, viecka od jogurtov, obaly z čokolád..? Skusala som zistit, ale tam kam som volala beru len plechovky.. Vopred dakujem!

Napísať odpoveď pre Katarina Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *