Dušičky sa nezadržateľne blížia a tak je na čase sa nad nimi trošku zamyslieť.
Väčšina z nás už má hroby najbližších upratané a na balkóne čakajú nachystané chryzantémy. O týždeň a pol sa po zotmení vydáme na cintoríny, aby sme si zaspomínali na našich milovaných. V tme bude pofukovať vetrík, možno aj mrholiť a zaručene budú šušťať igelitky, cvakať jednorázové zapalovače a vzduchom sa ponesie vôňa horiaceho plastu. Deti sa budú predbiehať, kto zapáli viac kahancov pre babku a dospelí budú obzerať, či susedia náhodou nemajú lepšie vyzdobené hroby.
Ale tento rok to môžeme urobiť aj inak.
Koľko sviečok potrebujeme zapáliť, aby sme si dokázali, že s láskou spomíname na milovanú osobu? A potrebujeme k tomu aj veniec z umelých kvetov?
Čo tak si tento rok vyjsť s deťmi do prírody a z nazbieraných vecičiek spolu vytvoriť prírodné ozdoby na hroby?
Čo tak sa dohodnúť, že spoločne ako rodina zapálime na každom hrobe iba jednu sviečku a spolu si zaspomíname a pomodlíme sa?
Čo tak vymeniť umelohmotné kahance za sklenené a kúpiť do nich prírodnú sviečku napríklad od slovenskej firmy Jemnô?
Čo tak…?
Čo tak urobiť si tento rok zero waste Dušičky?
.
Vďaka za uverejnenie venčeka z mojej dielne, potešilo 🙂
Ja robím ikebany na hroby iba z prírodných materiálov už pár rokov 🙂
Ja tiez,ružičky si robim z farebnych listov,čečiinu sa šišky roznych veĺkostí,rôzne tvary ikebany a pichám do machových gulí,obdĺžnikov,srdiečok
Tento rok som to už nestihla, prečítala som si to až dnes, ale budúci určite