Takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu na Slovensku tvorí bioodpad. Končí na skládke spolu s ostatným zmesovým odpadom z čierneho kontajnera. A bohužiaľ tam pri rozklade tvorí metán, ktorý je až 25-krát silnejší skleníkový plyn ako CO2. Len sa o ňom toľko nehovorí.
Úprimne, nemám rada označenie bioodpad. Tvrdí totiž, že ide o odpad. Podľa mňa však ide o zdroj na výrobu kompostu. Ak by sme takto spracovávali naše bio-zvyšky, nemuseli by sme používať umelé hnojivá. Vrátili by sme prírode živiny, ktoré sme z nej zobrali a nemuseli by sme zamoriť našu pôdu a pestované plodiny chemikáliami. A samozrejme by sme výrazne zmenšili objem našich skládok.
Keď sa človek vydá na cestu redukcie odpadu, tak kompostovanie je prvá a najdôležitejšia vec, nad ktorou by sa mal zamyslieť. Aj keby sa vám podarilo všetok ostatný odpad poctivo vytriediť do farebných kontajnerov a zvyšok zredukovať na nulu, stále by vám ostalo 50% z pôvodného obsahu čierneho kontajnera. Takže je jasné, že bez kompostovania nikdy nebudete zero waste 🙂
Teória by bola… ale ako na to? Dá sa to vyriešiť aj na sídlisku či len na dedine?
Jasné, že dá! Inak by bol tento článok veľmi krátky 🙂
Aké máme teda možnosti?
.
ZÁHRADNÝ KOMPOSTÉR
Ak máte vlastnú záhradku, tak si v nej stačí spojazdniť záhradný kompostér. Dokonca vôbec nemusíte kupovať tie veľké umelohmotné nádoby, stačí si založiť aj tzv. kompostovaciu kopu, ktorú si ohradíte napríklad starými paletami.
My sme si na sídlisku založili komunitné kompostovisko. Stačí sa spojiť s niekoľkými susedmi a spoločne si kúpiť jeden-dva kompostéry. Pre 10-12 rodín odporúčam dva kompostéry o veľkosti min. 700 litrov. Potom si treba vybrať vhodné miesto na ich osadenie, získať povolenie majiteľa pozemku a registrovať si kompostovisko na miestnom úrade. Dôležité je aj stanoviť si tzv. kompostmajstra, ktorý bude za kompostovisko oficiálne zodpovedný a bude dohliadať nad celým procesom.
Je dobré zabezpečiť kompostovisko proti hlodavcom položením kompostéra na jemnú mriežku s malými okami. Tiež odporúčam namontovanie visiacej zámky, aby do kompostéra mali prístup iba vyškolené osoby a nie prípadní vandali.
Treba si uvedomiť, že kompostovanie nie je hádzanie bioodpadu na jednu kopu. Ide o riadený proces, pri ktorom z pôvodných organických látok vzniká organické hnojivo (kompost), vplyvom živých organizmov. Na to, aby správne fungoval, treba dodržiavať niekoľko základných pravidiel:
1) Správna veľkosť kompostovaného materiálu:
Čím je kompostovaný materiál menší, tým sa rýchlejšie rozloží. Má totiž väčšiu plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy pôsobiť. Ideálna veľkosť je približne ako veľkosť palca na ruke.
2) Správne zloženie kompostovaného materiálu:
Mäkké, šťavnaté a zelené dusíkaté látky (pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, trus…) musíme zmiešavať so suchšími uhlíkatými látkami (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier…) aby sa predišlo hnilobným procesom. Zjednodušene môžeme povedať, že keď pridáte do kompostéra 5-litrové vedierko kuchynského odpadu, mali by ste primiešať aj 5-litrové vedierko suchého odpadu. Je dobré si urobiť zásoby týchto suchých materiálov na celý rok v čase ich hojného výskytu (napr. vo veľkých vreciach).
3) Dostatočný prístup vzduchu:
Kompostovanie je aeróbny proces, teda potrebuje prístup vzduchu. Čím sú kompostované častice menšie, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho však kompost iba hnije a zapácha. Preto je nutné kompost prekopávať, ideálne aspoň raz za tri mesiace (vidlami a lopatou, prípadne špeciálnym vrtákom, tzv. prekopávačom kompostu). Prekopávaním urýchlujete proces rozkladu.
4) Dostatočná vlhkosť:
Ak je kompost príliš suchý, celý proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Ak je príliš vlhký, dochádza k nežiaducemu hnilobnému procesu, niekedy až k skysnutiu kompostu, čo sa prejaví zápachom. Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovacieho materiálu sa stisne v ruke, pričom by sa medzi prstami malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny. Po roztvorení ruky by mal materiál zostať pohromade.
Aké odpady sa dajú kompostovať?
Do kompostu patria:
- Všetky rastlinné zvyšky z prípravy jedál
- Usadenina z kávy
- Šupky z južného ovocia (banány, pomaranče, citróny): môžu obsahovať zvyšky pesticídov, tie sa však počas rozkladu odbúrajú
- Zvyšky varenej stravy v malom množstve: varená strava vo väčšom množstve môže prilákať zvieratá. Nebezpečný je aj vysoký obsah soli v týchto biologických odpadoch, ktoré negatívne ovplyvňujú rast rastlín a pri obsahu vyššom ako 1 % sa stáva kritickým
- Škrupiny z vajíčok
- Potraviny po záručnej lehote, zvädnuté kytice, opotrebovaná zemina z kvetináčov, vlasy, zvyšky vlny
- Použité papierové vreckovky a kuchynské utierky, mastná krabica z pizze: kvôli znečisteniu sa už nedajú zrecyklovať, ale skompostovať áno
- Rolky z toaletného papiera či krabice od vajec (dajú sa však aj recyklovať)
- Popol z pece: v obmedzenom množstve môžete pridať aj čistý drevný popol, ak pálené drevo nebolo impregnované či inak chemicky ošetrené
- Výkaly zo zvierat, ktoré nekonzumujú mäso (ostatné môžu byť napadnuté patogénmi a byť nebezpečné pre človeka)
-
Živočíšne produkty a výrobky z nich (mäso, kosti, mliečne výrobky)
-
Chorobami napadnuté časti rastlín
-
Rastliny s vyzretými semenami a rozmnožujúce sa koreňovou sústavou
-
Varené jedlá vo veľkom množstve
Rýchlosť vzniku kompostu je závislá od kvality surovinovej skladby a dodržiavania základných podmienok kompostovania. V praxi je možné vyrobiť kompost v rozmedzí od 3 mesiacov do 2 rokov od založenia kompostu. Zrelý kompost by mal mať tmavohnedú hrudkovitú konzistenciu a voňať ako les. Ideálne je urobiť aj test klíčivosti. Stačí naplniť plytkú misku preosiatym navlhčeným kompostom a vysiať do neho rýchlo klíčiace semienka (žerucha, fazuľa) a zakryť fóliou, aby sa pod ňou udržala vlhkosť. Ak po 3 až 4 dňoch väčšina semien vyklíči, kompost už neobsahuje žiadne látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho použiť.
Predpokladané množstvo vyprodukovaného kompostu tvorí približne 1/3 z celkovej hmotnosti kompostovaného biologického odpadu. Ak nemáte záhradku, môžete ho použiť aj do kvetináčov na balkóne, do predzáhradky pred panelákom alebo ho len tak nasypať k stromom a kríkom v okolí. Prípadne kontaktujte komunitné záhrady či drobných záhradkárov v okolí – určite si ho radi prídu vyzdvihnúť.
Čo ak si na to netrúfam?
Netreba sa toho báť. Samozrejme je nevyhnutné naštudovať si základné pravidlá úspešného kompostovania a následne venovať dostatok času aj samotnému kompostovaniu. Ak si na to netrúfate, tak môžete osloviť odborníkov. Aj naše združenie poskytuje služby ako založenie kompostoviska, pravidelná starostlivosť (tzn. služby kompostmajstra) a konzultácie či workshopy. Viac info nájdete tu.
.
VERMIKOMPOSTÉR
Ak z nejakého dôvodu záhradný kompostér nie je pre vás vhodné riešenie, tak nezúfajte. Kompostovať sa dá aj v interiéri pomocou vermikompostéra. Je to vlastne poschodová nádoba, v ktorej žijú dažďovky a vy ich kŕmite svojim bioodpadom z kuchyne. Netreba sa toho báť, dažďovky sú svetloplaché a ani im nenapadne vyliezať z krabice, keďže okrem tmy tam majú aj príjemné vlhko a kopec potravy. Niekto chová rybičky či škrečka a vy môžete chovať dažďovky.
Aj pri vermikompostovaní treba dodržiavať základné kompostovacie pravidlá popísané vyššie a ešte zopár navyše:
1) Dažďovky je ideálne kŕmiť pravidelne 1- až 2-krát týždenne
2) Vyhýbať sa aromatickej zelenine (cibuľa, cesnak, zázvor, citrusové plody). Dažďovky ich neľúbia, nebudú to jesť a začne vám to v kompostéri hniť
3) Ideálna teplota pre dažďovky je 18 °C až 25 °C. Už pri teplote 10 °C strácajú apetít a začínajú hybernovať a pod nulou majú dokonca problém prežiť. Problém im robia aj vysoké teploty napriek tomu, že sa volajú kalifornské 🙂 Pri 35 °C sa vám už môžu uvariť. Práve z tohoto dôvodu treba mať vermikompostér v interiéri (pod kuchynským stolom, na chodbe, v pivnici) a nie na balkóne.
Vermikompostér si môžete priamo kúpiť cez eshop. Napríklad dizajnový český Urbalive alebo rakúsky Wurmkiste v podobe nenápadnej taburetky. Za dizajn sa však platí. No v skutočnosti vôbec nepotrebujete tieto drahé riešenia. Bohate vám stačia tri krabice z Ikea za 10 eur, jedna vŕtačka, DIY návod z internetu a jedno popoludnie. Nádoba musí byť nepriehľadná a s vrchnákom. Ideálna je s pomerom strán 1:2:3 (výška:šírka:dĺžka).
A koľko dažďoviek potrebujete na založenie vermikompostu?
Štatistiky hovoria, že 3-členná domácnosť vyprodukuje 250g bioodpadu denne. Na toto množstvo si potrebujete zaobstarať 500g kalifornských dažďoviek. Potvorky sa vám budú následne rozmnožovať podľa veľkosti kompostéra a množstva odpadu.
Svoju prvú násadu dažďoviek si môžete kúpiť v eshope alebo ju získať od niekoho, kto už má doma vermikompostér. Skúste sa pozrieť aj na Červičiu mapu – možno máte v okolí niekoho, kto vám dažďovky rád daruje.
ELEKTRICKÝ KOMPOSTÉR
Posledná možnosť do interiéru je elektrický kompostér. Jeho výhodou je, že kompost vytvorí do 24 hodín a môžete do neho hádzať aj živočíšny odpad. A nie je nutné také striktné dodržiavanie zásad kompostovania. Môžete ho dokonca mať aj zabudovaný priamo v kuchynskej linke. Elektrický kompostér však nevytvorí klasický kompost, ale skôr takú nadrobno nasekanú suchú zmes, ktorú musíte zapracovať do pôdy. Nedá sa použiť priamo na sadenie. Nevýhodou je tiež cena – začínajú okolo 600 eur. Náklady si však môžete rozložiť ak ukecáte niektorých susedov. Kompostér si môžete kúpiť spolu a mať ho niekde v spoločných priestoroch (pivnica, kočikáreň). A nesmieme zabudnúť ani na záťaž na životné prostredie. Ide o elektrický spotrebič a pri jeho výrobe bolo minuté veľké množstvo zdrojov a vzniklo slušné množstvo CO2. A skôr či neskôr sa stane odpadom, ktorý zatiaľ nevieme dokonale zrecyklovať. Preto si myslím, že tieto mini elektrické kompostéry do domácnosti nedávajú úplne zmysel. Určite sú však užitočné pre reštaurácie, jedálne, veľké firmy či festivaly. Väčšina z nich totiž spracuje nielen bio odpad, ale aj rôzne kompostovateľné obaly na jedlo.
Tak ako? Kedy začnete kompostovať?
.
Zdravim, do domu planujem komposter, a tak som zacala studovat, co tam patri, a co nie. Chcem sa opytat ako najlepsie nalozit s odpadom, ktory do kompostu nepatri, teda najma maso, mliecne vyrobky, zvysky jedal. Je mi jasne, ze najlepsie je takyto druh odpadu nevytvorit, ale obcas sa podari….ked sa nieco pokazi, pripali, ci nedoje…..takze co s tym? Komunal, drvic odpadu? Prasiatko chovat neplanujeme. Dakujem.
Zdravím, ak je to este jeditelne, tak odporucam odlozit pre zvierata. A nemusi to byt zrovna prasiatko 🙂 Ja som si zvykla rozne odrezky, koze a kosti odkladat do krabicky v mrazaku a po naplneni som to zobrala krstnej, ktora ma psa a macky na “domacej” strave. Pripadne niekomu, kto ma elektricky komposter. Ak tieto moznosti nemate, tak ostava zmesovy komunalny odpad. Nie som fanusik drvica odpadov. Jednak jeho vyroba minie zbytocne vela zdrojov vzhladom na jeho uzitocnost v domacnosti. A tiez to vlastne iba presuva problem s odpadom do cisticky odpadovych vod (a este to moze po ceste sposobit aj problemy v potrubi)… Tak drzim palce pri kompostovani!
Prosim Vas, kde je mozne na Slovensku alebo okoli kupit domaci elektricky komposter? Nevedeli by ste mi poradit? Vsade, kde hladam sa da kupit len GG02 za sialenu cenu a navyse je obrovsky. Nieco male na kuch. linku, v USA ich maju niekolko… Velmi pekne dakujem za odpoved!